Vodný kolový mlyn a skanzen v Jelke

OTVÁRACIE HODINY AREÁLU VODNÉHO KOLOVÉHO MLYNU:
Letná sezóna / 1.apríl - 31.október /: Pondelok až nedeľa 9:00 - 19:00
Zimná sezóna / 1. november - 31. marec /: Pondelok až nedeľa 9:00 - 16:00
Telefónny kontakt na mlyn v Jelke: 0905 133 095
Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku – vodný mlyn v Jelke stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke asi 23 km. Prístupný je prašnou poľnou cestou (1 km) z výpadovej cesty z obce smerom na Dunajskú Stredu.
Od 18. mája 2019 je vodný kolový mlyn ako aj skanzen zrekonštruovaný v rámci projektu cezhraničnej spolupráce INTERREG Slovenská republika - Maďarsko s názvom "Objavovanie Malého a Mošonského Dunaja bicyklom a člnom".
Vznik a rozšírenie vodných mlynov v našej oblasti boli podmienené prírodnými, hydrogeografickými a hospodárskymi pomermi. Bohatosť vodných tokov na Podunajskej nížine umožňovala rýchly rozvoj týchto špecifických remeselných výrobných zariadení. Na krátkych úsekoch dolných tokov sa sústreďoval veľký počet lodných mlynov v tzv. mlynských prístavoch. V roku 1866 nachádzame na Malom Dunaji asi 37 mlynov, z čoho v Jelke boli 4 mlyny. Na topografickej mape z roku 1872 možno na tomto toku narátať 25 lodných mlynov. V roku 1902 bolo v Jelke 7 lodných mlynov: po poradí smerom zhora nadol sa podľa ich majiteľov nazývali: Németh József, Csatajszky János, Nagy Sándor, ifj. Török János (2 mlyny), Görföl Lajos, Hakszer Imre.
Obnovený mlyn, ktorý je v súčasnosti sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi, a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894. Je to plán využitia vody mlyna Jozefa Németha, ktorý vyhotovil diplomovaný merník a stavebný podnikateľ z Budapešti A. Visnovszky. Dokumentácia obsahuje technický popis, polohopisný plán úseku Malého Dunaja v chotári Jelka a podrobné kresby konštrukcie lodného mlyna. Vtedajší mlyn sa skladal z dvoch stavaných lodí, ktoré v strede spájalo mohutné mlynské koleso. Na lodi väčšieho rozmeru stála doštená mlynica rámovej konštrukcie. Bol to vlastne jednokýlový čln so slimákovite vyrezávanou čeleňou a nachádzal sa na nábrežnej strane. Na návodnej strane umiestnený druhý čln bol menšieho rozmeru. Príčinou dlhodobého zachovania lodných mlynov v archaickej podobe bol ich technický charakter. Tento zabraňoval intenzívnemu vývinu a zmene v povahe pracovného postupu mletia. Ďalšou okolnosťou, ktorá špecificky poznačila osud lodných mlynov, bola splavnosť riek. Lodné mlyny zakotvené na rieke, či pri jej brehu, najmä ak mali v riečišti hate, boli veľkou prekážkou vodnej plavby. Od roku 1738 bolo v Uhorsku vydaných niekoľko nariadení na odstránenie lodných mlynov, ktoré prekážali lodnej doprave. Na základe tzv. vodného zákona z roku 1885 boli zrušené všetky lodné mlyny, ktoré nevyhovovali policajným predpisom o bezpečnosti vodnej plavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J. Németh dňa 30. augusta 1899. V roku 1900 začali s prestavbou pri ľavom brehu Malého Dunaja v chotárnej časti Spoločná lúka. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v auguste roku 1906.

Podľa spomienok bývalého majiteľa mlyna v tomto mlyne mleli prevažne raž, a to vynikajúco. Z ďalekého okolia sem prichádzali gazdovia mlieť obilie na múku, krupicu a iné. Mlyn pracoval do apríla 1951. Od roku 1983 je zaevidovaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Vlastivedné múzeum v Galante vypracovalo technické zameranie a projektovú dokumentáciu a kvôli havarijnému stavu budovy uskutočnilo rozobratie mlyna. Obnovenie budovy a areálu vodného kolového mlyna sa zásluhou Obecného zastupiteľstva v Jelke realizovalo od novembra 1992 počas 18 mesiacov. V blízkosti mlyna je vybudovaný skanzen, ktorý sa zameriava na poľnohospodársku minulosť obce Jelka.