Vodný kolový mlyn a skanzen v Jelke
OTVÁRACIE HODINY AREÁLU VODNÉHO KOLOVÉHO MLYNU:
Letná sezóna / 1.apríl - 31.október /: Pondelok až nedeľa 9:00 - 19:00
Zimná sezóna / 1. november - 31. marec /: Pondelok až nedeľa 9:00 - 16:00
Telefónny kontakt na mlyn v Jelke: 0905 133 095
Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku – vodný mlyn v Jelke stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke asi 23 km. Prístupný je prašnou poľnou cestou (1 km) z výpadovej cesty z obce smerom na Dunajskú Stredu.
Od 18. mája 2019 je vodný kolový mlyn ako aj skanzen zrekonštruovaný v rámci projektu cezhraničnej spolupráce INTERREG Slovenská republika - Maďarsko s názvom "Objavovanie Malého a Mošonského Dunaja bicyklom a člnom".
Vznik a rozšírenie vodných mlynov v našej oblasti boli podmienené prírodnými, hydrogeografickými a hospodárskymi pomermi. Bohatosť vodných tokov na Podunajskej nížine umožňovala rýchly rozvoj týchto špecifických remeselných výrobných zariadení. Na krátkych úsekoch dolných tokov sa sústreďoval veľký počet lodných mlynov v tzv. mlynských prístavoch. V roku 1866 nachádzame na Malom Dunaji asi 37 mlynov, z čoho v Jelke boli 4 mlyny. Na topografickej mape z roku 1872 možno na tomto toku narátať 25 lodných mlynov. V roku 1902 bolo v Jelke 7 lodných mlynov: po poradí smerom zhora nadol sa podľa ich majiteľov nazývali: Németh József, Csatajszky János, Nagy Sándor, ifj. Török János (2 mlyny), Görföl Lajos, Hakszer Imre.
Obnovený mlyn, ktorý je v súčasnosti sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi, a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894. Je to plán využitia vody mlyna Jozefa Németha, ktorý vyhotovil diplomovaný merník a stavebný podnikateľ z Budapešti A. Visnovszky. Dokumentácia obsahuje technický popis, polohopisný plán úseku Malého Dunaja v chotári Jelka a podrobné kresby konštrukcie lodného mlyna. Vtedajší mlyn sa skladal z dvoch stavaných lodí, ktoré v strede spájalo mohutné mlynské koleso. Na lodi väčšieho rozmeru stála doštená mlynica rámovej konštrukcie. Bol to vlastne jednokýlový čln so slimákovite vyrezávanou čeleňou a nachádzal sa na nábrežnej strane. Na návodnej strane umiestnený druhý čln bol menšieho rozmeru. Príčinou dlhodobého zachovania lodných mlynov v archaickej podobe bol ich technický charakter. Tento zabraňoval intenzívnemu vývinu a zmene v povahe pracovného postupu mletia. Ďalšou okolnosťou, ktorá špecificky poznačila osud lodných mlynov, bola splavnosť riek. Lodné mlyny zakotvené na rieke, či pri jej brehu, najmä ak mali v riečišti hate, boli veľkou prekážkou vodnej plavby. Od roku 1738 bolo v Uhorsku vydaných niekoľko nariadení na odstránenie lodných mlynov, ktoré prekážali lodnej doprave. Na základe tzv. vodného zákona z roku 1885 boli zrušené všetky lodné mlyny, ktoré nevyhovovali policajným predpisom o bezpečnosti vodnej plavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J. Németh dňa 30. augusta 1899. V roku 1900 začali s prestavbou pri ľavom brehu Malého Dunaja v chotárnej časti Spoločná lúka. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v auguste roku 1906.
Dominantnú časť mlyna tvorí drevená mlynica, ktorá leží na 54 pilótach z agátového dreva, zatlčených do dna rieky. Má sedlovú strechu krokvovej, hambálkovej konštrukcie, ktorá je krytá šindľom. Prestavba jednopodlažnej budovy na viacpodlažnú sa pravdepodobne uskutočnila do r. 1916, keď v mlyne inštalovali namiesto pôvodných mlecích kameňov valcovú stolicu, výťahy a iné novšie stroje. Na severnej fasáde boli do rozobratia objektu očividné obrysy pôvodnej prízemnej a nadstavených častí. Technologické zariadenie mlyna pozostáva zo sústavy hnacej, prevodovej a pracovnej t.j. mlecej. Hnaciu sústavu tvorí lopatkové vodné koleso na spodný pohon. Usmerňovanie vody na koleso bolo zabezpečené vzdúvajúcou haťou, ktorá smerovala od protiľahlého brehu šikmo po prúde. Od nábrežnej strany mlyna smerovala ku kolesu kratšia podobná hať. Pod kolesom na štyroch reťaziach visela doštená plošina, ktorá zabezpečovala prívod vody na lopaty kolesa. Hlavné ozubené koleso, ktoré majiteľ kúpil v Majcichove pri Trnave, spolu s menším ozubeným čelným liatinovým kolesom tvorí prvý stupeň. Druhý prevodový stupeň tvorí ďalšia dvojica kolies. Pomocou kuželového pastorka, na hriadeli ktorého sú 4 remenice rôznych rozmerov, sa rotačný pohyb prenášal podľa individuálnych otáčok na jednotlivé stroje. Pracovná sústava pozostáva predovšetkým z jednoduchej valcovej stolice firmy Breitfeld- Daněk z Blanska na Morave. Táto sa nachádza na zvýšenom medzipodlaží. Tu nájdeme aj lupačku firmy Prokop a synové z Čiech. Na druhom podlaží je umiestnený kúkoľník, múčny hranolový vysievač a cylinder. Z tohto podlažia je na prístupný mostík mlyna vyvedený uzavretý žľab na spúšťanie vriec. Na treťom čiastkovom podlaží je valcovitý zásobník nad valcovou stolicou a nad lúpačkou. Nad druhým podlažím sa nachádza strešný nadstavec na umiestnenie hlavice výťahov. K pracovnému zariadeniu mlyna patril aj šrotovník firmy Wichterle a Kovařík z Moravy. Na južnej fasáde mlynice je pristavaná tzv. prašná komôrka, stojaca na štyroch pilótach. Tu sa do vriec zachytáva prach z čistiacich a osievacich strojov.Podľa spomienok bývalého majiteľa mlyna v tomto mlyne mleli prevažne raž, a to vynikajúco. Z ďalekého okolia sem prichádzali gazdovia mlieť obilie na múku, krupicu a iné. Mlyn pracoval do apríla 1951. Od roku 1983 je zaevidovaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Vlastivedné múzeum v Galante vypracovalo technické zameranie a projektovú dokumentáciu a kvôli havarijnému stavu budovy uskutočnilo rozobratie mlyna. Obnovenie budovy a areálu vodného kolového mlyna sa zásluhou Obecného zastupiteľstva v Jelke realizovalo od novembra 1992 počas 18 mesiacov. V blízkosti mlyna je vybudovaný skanzen, ktorý sa zameriava na poľnohospodársku minulosť obce Jelka.
